Paperboat a Blue moon. To sú názvy dvoch kapiel tu od nás z Partizánskeho. Mladí, ktorí nezahodili to pekné v sebe, ale rozhodli sa to zdieľať spolu s nami. Začalo to snami. Loďka vypustená na jazero. Loďka z papiera, ktorá je viac ako čarovná, lebo spojila životy dvoch mladých, ktorí si povedali svoje áno. Dnes hrajú a spievajú a tešia iných. Piesňami od iných, ale aj svojou vlastnou. Tou "ich". Tá sa volá "Druhý domov". Je o ich ceste a vyzrievaní. O srdciach, ktoré si povedali svoje áno. O láske, ktorá je všedná a nevšedná zároveň. Čarovná a krásna.
Druhou skupinou je Blue moon. Pamätám si ten okamih, keď s nadšením, ale i s pokorou prišli a rozhodli sa cvičiť, spievať, hrať... Prekonávať svoje strachy a neistoty a tvoriť. A nielen piesne od iných autorov, ale aj svoje. Mladí ľudia otvorení pre iných i pre to dobré a krásne vo svojich životoch. A ich piesne majú v sebe dušu. Život. Príbeh. Nádej...
Včera mali tieto dve kapielky u nás v meste koncert v jednom bare. Speváčka kapely Paperboat povedala krásnu vetu "Nečakali sme vás toľkých, ale sme radi, že ste prišli. A mnohých z vás poznáme." Potlesky. Standing ovation... Nie formálne, ale z celého srdca nás, ktorí sme tam boli a mohli sme sa tešiť z napĺňania ich snov... Ďakujem za nich i za tie chvíle, ktoré v našom živote vedia premieňať boľavé a ťažké na čarovné a krásne.
Prajem vám nádej. V novom roku i novom dni. +
