Koľko je však ich rovesníkov, ktorí nemajú prečo, ktorí nevedia ako, ktorí prežívajú, parazitujú, trápia (sa)?
Na túto otázku nemám odpoveď. Mám postoje toľkých iných, ktorí chcú žiť, ktorí nechcú stratiť krásu svojej mladosti „len tak“ v prázdne. Mladí, ktorí sú drahí môjmu srdcu už len preto, že sú mladí... Mladí, ktorí snívajú a veria v krásu svojich snov... Divadlo, hudba, šport, spev... Nie je to skvelé? Nie je úžasné to, že ich máme?
Milí priatelia, verme ich snom, aj keď sa nám niekedy zdajú bláznivé, hlúpe, neuveriteľné, nemožné... Práve preto, že sa nám to zdá nemožné, môže sa to stať skutočným... Tak ako náš sen o svojom šťastí, ten sa stáva skutočným v ich snoch.
Verím im... a toľkí ďalší spolu so mnou...
Pekné dni želám.PS. Ich dielko: http://www.youtube.com/watch?v=-sgs80T950M&feature=related
