Boh, ktorý zomrel...

Skrytý. A ja si často krát myslím - skôr cítim do hĺbky vnímania mojej bytosti mŕtvy. Boh, ktorý sa stratil. Skryl. Zomrel. Boh, ktorého som zabil. Zavraždil hriechom seba zbožstvenia. Seba postavením na oltár ako zlaté teľa. A ty mlčíš. Čakáš až keď dozneje môj krik. Až dozneje ozvena pästí a kopancov, ktorými udieram tvoju neviditeľnú tvár mŕtveho Boha.Boha, ktorého som chcel pre seba. Podľa svojich citov, vôle, sexuality, vášne, túžby, rozumu, obrazu, vnímania... Boha, ktorý odišiel ako som ja odišiel od seba. Boha, ktorý chce prísť, keď doznejú moje odchádzajúce kroky. Ktorý chce čakať, až sa zobudím zo sna zlosti, hriechu, úteku. A otočím svoj pohľad k nemu. K jeho smrti na kríži. A jeho lásky z rán stekajúcej túžby ma milovať. V mojom odmietnutí. Mňa. Naozaj takého, aký som. Človeka túžiaceho po Bohu. Bohu, ktorý čaká, aby ma objal. Do svojej krvi, ohňa, tela, neba. Boha, ktorý ma vykupuje, tým že seba stráca, aby mňa získal. Boha – Trojice. Boha – Lásky.