V autobuse človek postretá všelijakých ľudí...
Minule som tam zbadal mamičku s dieťaťom. Ako nastúpila, zdvihlo sa viacero ľudí. To ju myslím, mohlo vcelku potešiť. Veď cestovanie mestskou dopravou nie je vždy zábava.
Dnes som stretol opäť ďalšiu mamičku. Tiež s dieťaťom. Číňanka. Spokojne sa viezla, keď sa zrazu spýtala:
"Tesco?" Teda ak som správne so svojou biednou agličtinou pochopil, asi chcela ísť k Tescu. Lenže už bolo neskoro, bola totiž asi 5 zastávok odtiaľ. No tak rýchlo vycupitala aj s deculom von a asi to dáko riešila.
Potom so stretol Teba aj s kamarátkami. Tvárili ste sa veselo. Ale neviem, či makeup úsmevu zakryl bolesť srdca. Z rán, čo dostávaš. Z rán, po ktorých sa Ti nechce už vstať. Ver mi. Ani mne. A pritom verím v Boha. Verím v jeho lásku. Alebo, práve preto, že verím vstanem? Niekedy hej. Držím aj Tebe palce, aby si našla takú silnú lásku, ktorá Ti pomôže sa dvihnúť hore. Nad smog smútku.
Zatiaľ sa maj.
Robo sdb
17. jan 2006 o 10:05
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
Červený vlások
Tak som si Ťa nazval. I s Tvojimi kamarátkami. Neviem, kam ste išli. Rozprávajúc sa...
Písmo:
A-
|
A+






