Nacvičili divadlo. Obyčajné decka z Petržky. Hoci bolo okolo toho hromada stresu, nervov. Nacvičili to. A nielen nacvičili, ale aj s nadšením a brilantne previedli. Divadlo. Jednoduchý príbeh hraný s veľkou láskou. Lebo hraný zo srdca. O niekom, kto vstúpil do ich života. Cez iných. Radosť. Smiech. Príbeh, ktorý však len nebol naivná rozprávka, ale skutočný boj jedného muža o ich životy. O životy decák z každého mesta, mestečka, veľkomesta...
Keď som sa ich pýtal na kázni, čo ima dalo tú slu to urobiť, napriek tomu, že nie sú profesilonálni herci, že mnohí z nich boli chorí, jeden z nich - ten, ktorý hral blodnďatého šaša z mnostvom textu povedal:
"Neviem, ale asi Boh..." Divadlo o don Boskovi. Mužovi, ktorý si zodral srdce láskou.
A toto naplnilo ich oči. A asi aj srdcia. A aj moje...
9. feb 2006 o 12:24
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 441x
Keď sú detské oči nebom
Bol som rád, že sme mohli druhých urobiť šťastnými... Aj toto dokáže povedať chlapec, ktorý má len o trochu viac rokov ako desať. Aj toto dokáže povedať chlapec pred ďalšími deťmi... a nielen...
Písmo:
A-
|
A+






