Len pár viet

Občas dostanem mailom zopár slov. Viet, ktoré ma dokážusilno osloviť. Sú čímsi zvláštne. Nie tým ako sú napísané, štýlom, výberom slov,spojení... Je za nimi vidieť človek, ktorý ich píše. Jeho radosť, z toho,že vo svojom živote niečo objavil, alebo smútok zo straty alebo strach a úzkosťz hľadania. Cítim tlkot jeho srdca. Tlkot, ktorý je zabíjaný, zašľapávaný,ubíjaný, dusený hlukom klamstva. Falošnosti a prázdnoty. Sila tohto tlkotuje však o toľko silnejšia o koľko je hlučnejší hlas klamstva. Je melódiounádeje proti beznádeji. Zmyslu proti nezmyslu. Je životom, ktorý sa nedásfalšovať prežívaním, ktorý sa dá len žiť. Možno s prehrami a chybami,ale žiť. A toto cítim, počujem, vidím v očiach toľkých ľudí. I v týchzopár vetách, ktoré mi občas niekto pošle a rozozvučí nimi ticho môjhohľadania a objavovania Jeho krásy.