Prosím, chvíľu ma počúvaj...

Mal som možnosť počas týchto týždňov stretnúť niekoľko veľmi zaujímavých ľudí. Oslovili ma svojou úprimnosťou. Túžbou ísť "za" to čo je, do tajomstva vzťahov, hlbšie. Tam, kde sa nám častokrát ťažko dostáva a veľakrát vôbec nechce.
Jedným z nich bol M.... . Asi dvadsaťdvaročný chalanisko. Frčí na hip-hope a kreslí nádherné veci. Tvorí krásu. Robí vlastné piesne. Raz sme si tak sadli - bol u nás - na návšteve a rozprávali sa o živote. Bol som v ten večer unavený. Vrátil som sa z jednej akcie a tešil som sa na spánok. Lenže prišiel on. Najprv som sa tváril, že mám množstvo povinností a tak. Ale odolal. A potom mi bolo ľuto, že sme už skončili. Povedal mi niečo zo svojich túžob. Snov. O tom, že mu záleží na tom, aby prežil dobrý život. Nielen tak. Že chce niečo ľuďom povedať a pritom v jeho práci záchranára toho hovorí veľmi veľa! Som mu vďačný. Za to, že mal čas a že mi povedal niečo, čo bolo silné. Verím, že na neho nezabudnem vo svojich modlitbách.
Druhým bol jeden chalanisko, ktorý prišiel ku nám na stretko. Keď som ho videl, v duchu som si ho už škatuľkoval, lenže prekvapil ma. Svojím hľadaním a objavením niečoho, o čo stále úprimne bojuje. Objavením Svetla. Sadli sme si a rozprávali sa. Povzbudil ma svojou úprimnosťou. Tým, že pochopil a prežil niečo, čo som prežil a prežívam aj ja. Je mi veľkým obohatením.
Tých stretnutí nebolo až tak veľa, a tak som spomenul len dve. Som za ne vďačný. Za objavenie ľudí, ktorí objavili seba. Objavili zmysel svojho života žijú ho naplno. Myslím, že to je takým snom aj každého jedného z nás. Aj dnes v snehu miesto kvetov. V zime miesto jari.