Viac ako len slová

Sme ako zrkadlo. Rozbité na tisíc drobných kúskov. Hľadáme sa. Ako ťažko nám je objaviť len kúsok zo seba a byť šťastí, že sme práve tí, ktorí sme. Že nebudeme dávať dole z oblohy oblaky, či už tie ťažké mraky, alebo len ľahučké páperové perinky.
Sme snami. Snívame sa a chceme, aby sa to, čo je v tých snoch najkrajšie dotklo dverí nášho dňa a vstúpilo tam. Pošepky. Len tak. Akoby náhodou. Po špičkách. Niečo, čo chytí naše dlane a pobozká ich láskou. Vysušenými perami milujúceho. Čo chytí čriepky nášho zrkadla a povie: "Som rád, že si. Taký, taká ako Ťa dnes poznám" To je nebo. To je existencia naplnená zmzyslom. Skutočnými slovami. Majúcimi cenu a hlas.