Zobrať jeho bremeno

Keď som ho videl, poyslel som si: "klasický alkoholik, prehnal to..." Po tejto prvej reakcii som sa akosi zázračne zmohol a pristavil som sa pri ňom. Nechal som plávať svoje predstavy a snažil som sa svoj hekticko - cholerický rytmus prispôsobiť jeho vlečúcim sa krokom. Toto bolo dosť ťažké... Povinnosti, túžby, očakávania, stretnutia... vymeniť za človeka. Toho predo mnou. Vlečúceho sa, poloopitého muža... Ale stálo to za to. Spoznal som poklad skrytý za bolesťou. Muža, ktorý žil život, ktorý ho tešil, lenže vsúpil do neho alkohol, musel zmeniť prácu. Lenže tam utrpel veľmi vážny úraz, taký, ktorý ho poznačil (viac som pochopil, že jeho "ťahanie" sa do kopca, nie je len alkoholom...), ale nezlomil sa. Bojuje a myslí aj na druhých, a dokonca aj na Boha, Ježiša Krista, ktorého si váži ako super chlapíka.
Bolo fajn byť chvíľu s človekom. Hoci som s ľuďmi dosť často, niekedy v nich ľudí nevidím. On mi ukázal čosi viac z toho, čo človek je.