Ďakujem Ti. Aj dnes, hoci som veľmi unavený a teším sa na maminu, na návštevu otcovho hrobu (toto ma stále veľmi bolí), na malé neterky Julku a Lucku i na Vikiho, ktorého budem krstiť. Aj dnes však túžim povedať to, čo vo mne stále hrá a nedá mi mlčať. Ďakujem Ti, Ježiš...
Ďakujem Ti za to množstvo mladých, ktorí Ťa túžia počúvať vo svojich životoch a ktorým nie je ľahostajné to, čo sa deje okolo nich. Ďakujem Ti za to, že hoci sú často krát z rodín, pri spomienke na ktoré mi je do plaču i z rodín, kde stále cítiť lásku, sú tu a túžia Žiť. Nie prežívať, ale žiť v plnosti. Žiť s vášňou, snami, odvahou, odhodlaním i nádejami. Žiť v láske. Žiť naplno, koľko sa len dá... Toto mi vždy vyráža dych a verím, že i bude...
Ďakujem Ti za našu duchovnú obnovu, za tvorivé dielne, za vianočné trhy, za štedrú večeru, za koledovanie všade možne, za futbal, hokejbal, volejbal, hry, oslavy, Silvestra, lúčenia, hudbu i spev... za lásku. Za rodinu. Za nebo.
A tak prijmi, prosím ich sny o šťastí nie s tvárou zachmúrenou, ale s očami upretými na nebo a s nohami kráčajúcimi po zemi a so srdcom bijúcim pre nich. Pre našich najdrahších mladých. Pre nich. Amen
Tvoj.
