Pozajtra budem vysvätený na kňaza. Možno nič zvláštne pre dnešnú dobu. Klasika. Pre mňa to znamená dosť veľa. Kúsok bližšie k cieľu. Zavŕšenie jednej etapy môjho života. 1O rokov prípravy. K čomu? K tomu, aby som ma pokoj od školy, štúdia, príkazov, snahy sa zmeniť? Keby to bolo len toto, kňazstvo by bolo pre mňa len frázou. Ale ono nie je frázou, ani fraškou. Je miestom, priestorom čohosi viac. Napĺňania zmyslom. Môjho života. A aj života iných. Cesta. Nie konečná stanica. Nie vychutnávanie víťazstva, ale výzva. Aká výzva? Výzva milovať. Objaviť srdce v tých, ku ktorým ma On pošle. Milovať láskou, ktorá je pravdivá - najprv voči sebe, voči Bohu, voči každému. Láskou, ktorá je milosrdná -vie najprv odpúšťať až potom pozerá na vinu, hoci vina sa vyznáva vždy pred opdpustením, avšak bez nádeje na odpustenie, nie je sila vyznať vinu. Ani tú moju vlastnú, ani vinu tých druhých.
NIekoľko pohľadov na to čo ma čaká. Objavovanie cesty lásky vpísanej do bežných dní každého človeka, lebo každý chce byť šťastným.
Možno mi napadne aj niečo iné. Zakončím klasickou prosbou o modlitbu. Za každého z nás, aby sme žili krajšie. Aby v našich srdciach sme odkrývali plány Jeho lásky.
16. jún 2006 o 08:22
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 081x
Akým mám byť kňazom?
Možno trochu osobnejších slov... Azda povedia aj dnes niečo... Aj cez rozličné reakcie.
Písmo:
A-
|
A+






