Ráno. Lastovičky si budujú svoje hniezdo. Spev a túžba vybudovať niečo, čo bude ich domovom...
Východ Slnka a to, že svieti na každého z nás rovnako...
Vôňa neopakovateľnej jarnej prírody s príchuťou ruží, agátov, kosatcov, ruží...
Bielovlasá starenka s citrónovou zmrzlinou v ruke... (krajšie biele kombinácie som asi nevidel...)
Bratia mnísi chystajúci drevo na zimu... Úsmevy, pokoj, prijatie...
Stred Slovenska blízko neho chrám pre všetkých túžiacich po pokoji...
Margaréty, púpavy... kvety a jar s toľkými odtieňmi zelenej...
Dievčence a chlapci, ktorí chcú prejaviť priateľstvo a lásku k jednej Barborke, čo sa vracia z diaľky domov... balóniky, fotky, torty, hudba... Radosť.
Jedna oslávenkyňa, ktorá nečakane prijíma dar, ktorý je preniknutý toľkou láskou... objatie a slzy vďačnosti a šťastia...
Mladí muži túžiaci byť oporou pre tento svet, svojich priateľov i priateľky... stávajú sa nimi...
Hviezdy a nebo...
Ticho i spev...
Nádej...
Nebo.
Ďakujem.
