Pani, ktorá prišla ešte s ďalšími dvomi spolupracovníkmi ku nám na faru. Nevedel som, čo potrebujú a nechcel som nič popliesť, a tak som chcel zavolať svojho predstaveného. Nakoniec mi povedali, že sa jedná o jeden pohreb. Dohodli sme sa. Cestou, ako som ich vyprevádzal mi tá pani hovorí „viete, dakedy by sme u nás v domove dôchodcov veľmi potrebovali pomoc kňaza. Ja sama som vybavila jednej pani stretnutie s kňazom po mnohých rokoch.“ Z tej pani sršala dobrota a neha. Bolo cítiť, že miluje ľudí, pre ktorých obetuje svoj čas. Ďakujem.
Mladí deviataci. Dalo by sa povedať, že ich nič nezaujíma. Na úvod náboženstva sme si zahrali jednu bláznivú hru a hneď po nej sa pustili do hĺbky. Povedali, na čom chcú postaviť svoj život. Darovali svoje srdce a chcú žiť naplno. Veľmi ma to oslovilo. Priamosť, túžba po väčších veciach... Ďakujem.
Mladí muži a dievčatá, pýtajúci sa a hľadajúci zmysel svojho života. Slúžia a vedia sa spolu aj radostne blázniť. Je mi s nimi veľmi fajn. Sú mi darom a verím, že i svojím drahým. Ďakujem.
Siedmaci. Najprv spoločný basket, „kecanie“ len tak a potom cesta do hĺbky. Tak veľmi túžia po pravde, tak veľmi chcú veriť v skutočnú lásku, tak veľmi sa pýtajú na to „prečo“ a neboja sa aj konfrontácie. Ďakujem.
Mladý muž. „Verím v Boha, ale nie v Cirkev.“ Možno čakal, že ho pokarhám, poviem mu dačo ostré... Miesto toho mi však pustil svoje black metalové a death metalové kapely a rozhovoril sa o svojom sne, spievať v metalovej kapele. Mimochodom bola radosť s ním hrať na klavíri... Ďakujem.
A mohol by som ísť ešte ďalej, mohol by som pokračovať. Mohol by som... Ale možno aj vy máte dnes to svoje ďakujem... Bohu, človeku, sebe... Hlavne je učiť sa milovať. Pre mňa je v tom vzorom a učiteľom Ježiš, ktorý neprišiel svet odsúdiť, ale priniesť do neho nádej a lásku.
Želám vám pekný čas.
