Keď Ťa dnes nad ránom budil vtáčí spev, možno si si pošomral, že by si ešte rád spal a snažil si sa na to nemyslieť. Chápem Ťa. Dobrý spánok je znakom dobrého životného štýlu. Celkom tomu teda rozumiem. Ale, čo keby si za ich tónmi počul melódiu nádej pre svoje srdce do tohto nového dňa?
A potom raňajky, tvoje povinnosti, vzťahy, chvíle zastavenia sa, práca... Kolobeh plný klasických situácií, ale často krát aj úplne prekvapivých momentov. Napríklad, spomínaš si na stretnutie s jednou vzácnou ženou? Často krát ju vídaš, a predsa je stále taká nová, vzácna. Ďakoval si za ňu? Za to, že Ti pomáhala, darovala úsmev? Hm, nebuď taký trkvas a buď vďačný, kamarát môj. A potom, ako si cestoval domov, nevšimol si si tie úžasné farby jari? Ja viem, bol si zamyslený, ale prečo si nezodvihol svoj zrak? Tá modrá, zelená, sivá... všetko farby, ktoré som Ti poslal do cesty, aby si si uľavil, aby Ťa to potešilo... A potom tie stretnutia s ľuďmi. Ďakujem Ti, že si sa usiloval tíšiť ich smútky. Ďakujem Ti, že si im dával nádej, v tomto som bol na Teba veľmi hrdý. A ešte raz, ďakujem Ti, syn môj drahý. A tiež Ťa musím pochváliť za to, že si si našiel čas na pár slov s jedným mojim priateľom. On Ťa mal povzbudiť. A verím, že to svojimi slovami i spravil. Mám ho veľmi rád.
Lenže musím Ti povedať, teda napísať ešte jednu vec. Nebuď smutný. Nedaj sa zbytočne rozladiť tým, čo nemôžeš zmeniť. Ja Som Boh prekvapení, paradoxov, protikladov, zvratov a hlavne lásky. Nezabudni na to, prosím, zajtra. To krajšie máš stále pred sebou. Radosť zvíťazí, synu. Neboj sa...“
