Počas tohto týždňa sme viacerí mali možnosť byť v tichu. Bez napätia, povinností, hluku, trápenia... Sami zoči voči Bohu, ktorý hovoril a konal v nás. Tajomstvo...
Svedectvo jedného mladého muža, kňaza, saleziána: pozri, aký je Boh dobrý... Hovoril mi to pri pohľade na jasný mesiac... Prečo? Myslím si, že srdce, ktoré uverilo, že Boh ho miluje, začne zažívať pokoj. Taký skutočný, ktorý sa dotýka hlboko vnútra. Očisťuje ho plameňom pravdy a vnáša doň túžbu po nej. Konkrétne milovať...
Ďalší muž, kňaz svedčí o svojej kňazskej službe, ktorú živí láskou k Ježišovi a ktorá otvára jeho vnútro pre iných. Pre schopnosť vypočutia. Stáva sa nástrojom uzdravovania sŕdc. Stáva sa znamením života a nádeje...
Za toto chcem Bohu dnes večer ďakovať. Za jeho nekonečnú lásku, ktorou v nás tvorí skutočný svet. Svet plný jeho svetla v nás, ktoré sa učíme dávať cez službu iným.
Želám vám peknú nedeľu.
