Bol to len taký nápadík. Prišla za mnou spolu so svojou kamarátkou, že majú veľa hračiek a že či by nemohli dajako sa ich zbaviť... Slovo dalo slovo a vznikol z toho celkom fajn nápad. Prvá burza hračiek. Spravili plagátik, oslovili rodičov, mladých a už to aj bolo.
Radosť. Tak by sa dalo nazvať v krátkosti tých pár chvíľ. Rozložené stoly a na nich hŕba hračiek od výmyslu sveta. A radosť rastie rozdávaním. Deti s rodičmi sa zastavovali, za symbolické ceny (max. 10 centov) kupovali hračky a robili (si) radosť. Čistú, plnú darovania sa...
Nie je to až také ťažké niekomu urobiť radosť. Hlavné je mať tú túžbu v srdci. Dávať a nie vlastniť. Len tak vedieť obdarovať iných časom, vecami, starostlivosťou... ako títo naši mladí, rodičia a ich deti... To vám zo srdca želám... Byť darom pre iných.
Verím mladým.
