Sedel som na Michalovom vrchu a išiel som si zapáliť fajku (ak sa vám to zdá nezvyčajné, asi by bolo lepšie, aby ste ďalej nečítali). A ako som si ju tak chystal, pozastavil sa tam pri mne jeden starší pán so svojou manželkou a so svojim synom...
"A pozri, toto si ešte nevidel. Turista, čo má fajku. Môžeme si Vás odfotiť?"
"Hej, veď, ak to tomu chlapcovi urobí radosť..." A tak si ma pekne fotil... Troška som si tam zapózoval, veď ak môžem niekomu urobiť radosť a vládzem, tak prečo nie...
"Vidím, že máte na krku kríž, čo to vyjadruje? Je to Vaše presvedčenie?" A tak sa "spustil" náš rozhovor. O čom? Išli sme čoskoro na podstatu... "Bol som veriaci, ale už nie som. Nepoznám totiž dobrého kresťana." A pokračoval. Pokojne som si pofajčieval a počúval tohto múdreho muža. Nemal v očiach nenávisť, výsmech, hnev (tohto si občas v komentároch viem "užiť"...), ale skôr poctivý pohľad hľadajúceho a vzácneho človeka. Bol to priateľský rozhovor... O viere, o Cirkvi, o kňazoch, o láske, o službe, o rodine... (bolo toho dosť veľa...) a nakoniec mi on sám hovorí: "Som veľmi rád, že sme si našli takto na seba čas. V duchu slušnosti, bez vzájomného presviedčania sa sme diskutovali." Podali sme si ruky, pozval som ho ku nám na kávu a on mi ešte dodáva: "aby som Vás neprekvapil..." Jeho syn si zobral cukríky (tie mám skoro vždy po ruke) a rozlúčili sme sa. Dovolím si povedať, ako dvaja blízki...
Druhý muž ma bral stopom. Túžil som ísť za Maminou do Rajeckej. Poďakovať a prosiť. Za mladých, za rodiny, za leto, za všetko to, čím túžime iným slúžiť. A tak ma zobral. Poznal ma, ja jeho nie (to sa mi zvykne dosť často stať). A rozprávali sme sa... O rodine, o manželstve, o výchove, o vzťahoch, o spovedi, o viere, o svedomí... Takmer hodinu cesty ubehlo veľmi rýchlo... Asi najviac ma na ňom oslovila jeho autentickosť. Jeho pravdivosť. Jeho bytie sám sebou. A taktiež ich krásny vzťah s manželkou, jeho láska k jeho dcérke a hlavne jeho túžba žiť podľa svedomia. Toto bolo silné...
Dvaja muži. Dvaja otcovia. Dvaja poctiví chlapi. Dve veľké "Ďakujem" Tam Hore. Prečo? Lebo som stretol ľudí. Ľudí, ktorí nežijú pre seba, ale pre druhého, ktorí nežijú podľa seba, ale hľadajú To Viac. A preto ďakujem a verím v ich krásny život.
Verím mladým a verím v Radosť.
