Aké je ťažké opustiť sladké vody láskajúceho egoizmu. Je to náš prístav. Tichý dom, kde sme zrazu sami sebou. Alebo skôr naopak? Priestor, kde sme okradnutí o poklad srdca? O radosť. Sme zrazu stroskotanci na ostrove. Uzavretí vo svojom svete. Zlodeji okradnutí o poklad. Sklamaní. Ako môžeme byť takto šťastní? Sme schopní vôbec počuť nejaký hlas o tom, že sme milovaní, ak je naše srdce vrcholne otupené sebazbožšťovaním?
To je dilema. Byť pánom na svojom hrade, ktorý je neustále oberaný o šťastie, alebo byť sluhom, ktorý vie, že je milovaný tým, kto ho nesúdi, ale posiela do tohto priestoru bytia, aby zrealizoval svoje jedinečné poslanie.
Vyberme si. Ale buďme v tom zodpovední. Učíme sa tomu veľmi dlho.
Želám pekný deň.






