Ako začať? Už som toho toľko napísal... Ako teda napísať niečo iné pekné, na potešenie? Skúsim a možno to výjde... Túžim predovšetkým dnes ďakovať.
Ďakujem za mladého muža, ktorý je pre svojich spolužiakov vzorom, oporou.Modlí sa za nicha prijíma ich bez výčitiek, hnevu, ale skôr s porozumením a nádejou. Ujíma sa aj slabších a je citlívý na potreby sociálne odvrhovaných. Má na nich čas. A pritom je veľmi talentovaný, popri škole pracuje, venuje sa službe jednej skupine chlapcov a je pre nich vzorom...
Ďakujem Ti za dve dievčatá. Majú sen ísť na jeden vzdelávací program, aby sa tam naučili nové skúsenosti, získali nejaké peniaze a venovali ich núdznejším... "deťom, ktoré nedostali toľko, koľko sme dostali my. My počujeme tie krásne slová ako mám Ťa rád a ako sa máš a oni nie, im by sme chceli pomôcť."
Ďakujem Ti za mladého muža, ktorý dokáže vypočuť jednu svoju kamarátku, ktorú jej bohatý otec nepovažuje za svoju dcéru, nechá ju žiť v strašných podmienkach, neoslovuje ju ani po mene... Ďakujem Ti za to, že tento mladý muž si na ňu nachádza čas a prijíma ju, vypočuje, je blízko a popritom sám rozmýšľa... "Veľmi premýšľam nad tým ako byť lepší. Dakedy si len tak sadnem a uvažujem nad tým." Myslím, že okrem uvažovania to dosť žije aj v skutočnosti.
Ďakujem Ti za dvoch mladých mužov, z ktorých jeden je veľmi talentovaný herer a druhý z nich ide za svojím rapovým snom. Sú z rodín, kde ich otcovia zlyhali. Nie sú pre nich vzorom. A keď som sa včera s nimi o tom bavil, bolo mi z toho veľmi smutno. Cením si na nich však to, že sa nevzdávajú, že chcú isť vpred, že veria v to, že môžu byť dobrými v tom, za čím idú. Modlím sa za nich a som rád, že som ich stretol na svojej ceste životom.
Ďakujem Ti za nich. A nielen. Myslím, že aj vďaka nim je v tomto svete troška viac svetla, radosti a nádeje. Ďakujem Ti. Verím v nich.
