Má otca, ktorý o neho nejaví záujem. Vykázal ho z domu. Nestaral sa o neho. Má svoje "starosti"... peniaze, biznis, zábavu. A jeho syn?
Na druhej strane je jeho mamina a babka a ich priateľ. Zaujímajú sa o neho, túžia mu pomôcť, sprostredkovať krásny život, aj keď do toho jeho vstúpilo už také veľké množstvo bolesti. Nechcú nad ním zlomiť palicu, hoci toľkí to už spravili... A tak som sa ich pri svätej omši pýtal, čo si na ňom cenia... "Jeho jemnocit, jeho schopnosť pomôcť, zastať sa slabších, jeho správny pohľad na seba samého, jeho schopnosť sebareflexie..." Toľko dobra v ňom vidia. A to najpodstatnejšie je, že ho neprestávajú mať radi a neustále spolu s ním hľadajú cestu nádeje pre neho. Nuž človečina plná lásky.
Ďakujem dobrému Bohu, že v tomto svete je toľko ľudí, ktorí veria v krásu mladých a prijímajú ich aj v ich pádoch, slabostiach a zlyhaniach. Títo sú pre nich veľkým znamením nádeje.
Prajem vám krásny deň. S úctou. +
