Sedela v kostole. Prišiel som za ňou s jednou prosbou. Chystáme pre mesto jeden program a bola ochotná do toho ísť. Ona, jej manžel aj ich adoptovaná dcérka.
"Práve minule, keď si šiel do Šaštína modliť sa k Panne Márii, bolo manželstvo mojej sestry vo vrchole krízy. Ona mala milenca. Jej manžel milenku. Ona s ním bola päť rokov. On s ňou tri. Boli v koncoch. Práve v tých dňoch to bolo najhoršie..."
Takto začala náš rozhovor, ktorý som ja chcel zhrnúť do pár viet a dohodnutí sa na termíne nácviku...
"A v tých dňoch sa to aj prelomilo. Ona i on, on i ona si spolu sadli. Povedali si, že im je spolu v mileneckom spolužití dobre, ale že takto to nefunguje, že sa túžia vrátiť do pôvodných rodín."
Vyrazilo mi to dych. "Len tak" som v bol v priamom prenose zázraku...
"A tak prišli aj za mojou maminou. V spoločnom objatí. Opäť s tou láskou, ktorú k sebe mali kedysi. Verím, že tam Boh zanechal svoj zázrak."
Uf, silná káva. Verím, že aj dnes sa zázraky dejú a že aj keď vidíme okolo seba často krát skôr len to horšie, sú tu. Práve dnes.
Prajem vám ich vidieť. +
