Sme v O. Počas celej cesty nám slniečko neukázalo svoju tvár. A my v O. ako malé deti pozeráme z okna z kaviarne Vesna popíjajúc kávu za našich 59 ČK a obdivujeme slnko. Ten sivý deň je zrazu taký krásny.
Vyberáme sa do mesta. Je to skvost. Plno krásnych budov a tak... A ocitáme sa v jednom kostole. Je to kostol zasvätený sv. Michalovi. Zvláštny svätec. Porazil zlo. Hm, tak veľmi niekedy na mňa to zlo dolieha a myslím si, že ho porazím... Vkladám do toho tak veľa energie... Ideme hore na vežu, ku zvonom skadiaľ obdivujeme tú nádheru. Svetlo... tak veľmi po ňom túžim, svetlo lásky, ktorá dvíha srdce z dna pekla. V kostole svätého Michala.
Potom stretnutie sa s priateľom. A zvítanie, punč, ubytovanie sa... a cesta k našej Mamine. Hore ku jej bazilike.
- Tu zažívam pokoj, hovorí nám O. Toto je miesto modlitby a ticha.
Vchádzame do baziliky, aspoň na chvíľu a modlíme sa... za tých, ktorí trpia, za našich drahých, za mladých, za tých, ktorí sú zúfalí... ako malé deti prosíme Boha na príhovor našej Maminy za nich... Verím v silu modlitby, ako prosby o šťastie toho druhého, čo sa už v tom momente stáva skutočnosťou.
A potom dole. Ticho. Slová... Káva, ako máme radi. Cesta do mesta, nákupy... A vrchol všetkého – stretnutie sa s Ježišom vo sv. omši. V obete lásky za mňa, ktorý na ňu tak ľahko zabúdam a utekám... Kam?
Láska je tu. Je uprostred nás a intenzívnejšie sa zjaví o pár dní. Vstúpi sem. Príde k srdcu každého z nás a bude prosiť o prijatie... Žobrák Lásky. Mohol prísť s mocou a silou a prichádza úbohý a slabý. Ježiš, túžim Ťa prijať!
Milé priateľky a milí priatelia, prajem vám krásne stretania plné radosti. Plné radosti.
S úctou.
