„Mám taký nápad. Dostala som sa na jedno školenie, tam robíme projekty a tak mi napadlo vymyslieť niečo pre naše decká. Čo ty na to?
Toto boli prvé slová. Fantastické. Povzbudivé.
„Jasne, poďme do toho. Máš nejaký nápad?“
Istotne ho mala. Dnes sme ho spolu prežili. Nádherný deň v jednom krásnom meste. Deň plný radosti z dobra. Z toho, ktoré nám preukázali tí, ktorí to tam pre nás chystali... Táňa, Daniel a spol., ale aj z radosti tých mladých, ktorí prežili deň plný dobrodružstva, úsmevu, priateľstiev. Spoločne.
Nie je to skvelé? Veriť a snívať o dobre a radosti a spoločne to realizovať?
Cestou domov v autobuse: „verím, že za tým bol Boh. On mi dal silu.“
Vďaka, Katka, dnes som aj ja mal práve vďaka Tebe krásny deň. A som si úplne istý, že som nebol sám.
