Je mladá. Veľmi pekná. Hravá. Veselá... Hm, dalo by sa pokračovať i viac. A takých je veľa...
"Máme u nás stretko s dievčatami. Rozbehli sme to už niekoľko rokov dozadu. Som šťastná, že im môžem slúžiť, obetovať svoj čas pre nich, hrať sa s nimi rôzne hry, zabávať sa spoločne, modliť sa, byť im priateľkou. Je to úžasné. Cítim sa potrebná a dáva mi to chuť žiť." Toľko svedectvo jednej z nich. Teraz sa pustila ešte do inej služby. Chodí spolu so svojou učiteľkou a spolužiačkami medzi mentálne postihnutých a majú pre nich tvorivé dielne... Úžasné nápady. Organizačný dar... Žasnem nad ňou...
Alebo iná... Hravá, veselá, pobláznená... Taký umelecký vtalent som už dávno nevidel. Sadne si ku tabuli a nakreslí taký krasny obraz, že si ho musím prefotiť do mobilu, aby som si ho uchoval. A pritom sa venuje mladším dievčatám a aj chlapcom. Toľkú bláznivú radosť som už dávno nevidel. Radosť v službe núdznejším...
A ďalšia z nich. Len čo príde ku nám do pastoračného centra a vidí nejaké dievča, či chlapca opusteného, či samu, ujme sa ich, začne sa s nimi hrať. Mne to vyráža dych. Po celom dni v škole, po ceste vlakom tam i späť slúži. Koľká dobrota je v tých očiach! Dar vnímavého srdca...
A ešte jedna... Zamyslená, uvažujúca, hľadajúca a predsa taká veľmi otvorená pre dobro, pre službu. Príde a pomáha. Nepýta sa. S milým úsmevom na tvári, ktorý odráža krásu jej srdca, slúži... Dar hĺbky...
Prečo o nich píšem? Aby som ich chválil?
Verím, že nespyšnejú, že dobrotu svojho srdca si prenesú do rodín, do vzťahov, do života, do šťastného a krásneho života. V toto verím...
Majte krásne dni, milí priatelia mladých.
