Príprava. Niekoľko týždňov. Plní túžby odovzdať niečo zo srdca, zo svojich darov a talentov. Nie preto, lebo je to povinnosť, ale túžba ukázať, že veriť v nich nie je niečim na čo sa neoplatí staviť, ale práve naopak.
Zhruba štyridsať mladých ľudí vo veku od desať po dvadsaťpäť rokov si pripravovalo scénky, hudobné vystúpenia, aby tým mohli potešiť svojich drahých, blízkych, kamarátov... Skrátka plný kostol mladších i starších. Nie prepracovaná chladná profesionalita, ale srdiečko na dlani. Tvorcovia prítomnosti i budúcnosti v priamom prenose. Nádej. Odvaha. Túžba prežiť krásny život plný radosti. Malí miništranti, dievčence, ktoré si sami realizovali scénky, chlapci, ktorí stvárnili don Boscov sen o službe mladým. Tínedžeri chlapci s neskutočne prepracovanou vtipnou scénkou i krásne pubertiačky s úžasným príbehom o pokoji v duši, ktorým začína krajší svet v nich i okolo, hudobné vystúpenia na nádhernej úrovni i mladí animátori s poslednou vetou... "Vidíš tých ľudí okolo? Koľko v nich je lásky? Pre ňu sa oplatí žiť." Toto by som charakterizoval ako bodku za tým celým. Nositelia nádeje. O tom to bolo. A je. A verím, že i bude. A ďakujem každému z vás, ktorí v nich veríte, fandíte im a stojíte pri nich. Pokoj s vami. +
