Prvý príbeh bol dosť bolestivý. Bol to mladý muž asi tridsiatnik. Videl som ho na sobáši a teraz sme spolu sedeli pri sviatočnom stole. Bolo mi trápne sedieť tam len tak a tak som sa ho spýtal na jeho život. Rozhovoril sa... Len pár slov z jeho úst ... "Pred nejakým časom, dávnejšie mi zomrel otec, spáchal samovraždu, našiel som ho doma obeseného. Potom ma na mojej motorke prešiel autobus a aby to nebolo málo, tak mi ešte aj zistil rakovinu. To je môj osud. Cez to všetko sa túžim pozerať na život s nádejou. Verím, že čo sa má stať sa stane. Túžim ho žiť naplno." Toľko ten prvý. Zabudol som meno, ale nie jeho tvár a hlavne príbeh a odhodlanie žiť.
Druhý sedel oproti mne. Na tej istej svadbe pri tom istom sviatočnom stole. Úplne iný príbeh. Mladý muž. Na tej svadbe fotil. Spýtal som sa ho, či sa tomu venuje, či je to jeho koníček, či skôr práca. Rozhovoril sa... "Je to môj koníček, ale časom by som sa tomu rád venoval aj pracovne. Mám veľa kontaktov, veľa som toho precestoval a spoznal." Potom sa mi rozhovoril o tých rôznych životných osudoch na rôznych miestách, kde bol takmer na každom kontinente s fotoaparátom a túžbou poznávať svet a ľudí. Toľko druhý príbeh.
Dostali sme rôzne karty. Môžme s nimi hrať rôznym spôsobom, ale verím, že s každým jedným z nás sníva Boh sen nášho šťastia a to aj cez tie drobné svetielka nádeje na tých našich rôznych cestách.
S úctou. +
