Aj takéto situácie vedia nastať v našom pastoračnom centre.
Chlapci a dievčatá ku nám prichádzajú, aby sa spolu zahrali, strávili tu nejaký čas a hlave, aby sa učili tomu, že ich život má zmysel a že môžu byť šťastní, ale nebudem teoretizovať, hodím vám pár príkladov...
„Zobrali ma na kasting do jedného seriálu“, hovorí mi sympatický muzikant Matúš. Kedysi ku nám chodil tak raz za štvrť roka, teraz spolu s Jurajom hrávajú na gitare a bicích každý utorok a stredu. „To je vaša pieseň“, spýtal som sa ho, keď som si s nimi bol „zabúchať“ na bongu. „Hej, to sme teraz vymysleli.“ Mladý človek je schopný veľkých vecí, keď dostane šancu a dôveru. A mimochodom, naozaj im to dobre znelo...
„Počuj, nemáš tu ešte jednu gitaru, chcel by som Maťovi ukázať pár akordov a rytmus“, spýtal sa ma Paťo, šikovný muzikant, šiestak. Jeho kamarát má hudobný sluch, doma má gitaru, ale nemá na nej struny... „No jasne, je tam ešte tá jedna stará.“ (priznám sa vám, tá gitara má aspoň tridsať rokov...) „Super, tak my ideme.“ Odovzdávajú si ďalej to dobro, čo v sebe nosia a čo dostali... Chlapci, ktorí majú sny... A o chvíľu už Maťo vedel zopár akordov aj rytmus... „Ešte sa ich musí naučiť prehadzovať v rytme.", dodal na záver Paťo.
Nuž aspoň pár slov... Nabudúce možno o našich hercoch, či športovcoch, alebo spevákoch...
A na záver odkaz jedného mne drahého človeka: „Započúvajme sa do výkrikov mladých a ponúknime im odpovede na ich najnaliehavejšie a najhlbšie potreby: na tie materiálne i duchovné.“ (P. Chavez, sdb)
Želám vám pekné dni.
