Poznám ju už niekoľko rokov. Je to zvláštne a zároveň veľmi krásne vidieť ako rástla. Od malého poblázneného dievčatka hľadajúceho seba samú aj cestami, kde sa strácala, ku žene, ktorá má svoje zásady, sny, presvedčenia...
"Mám svoje zásady." Viem, že dnes sa nenosí vernosť, čistota, úcta k sebe samotnému a ku druhým. Zásadovosť a vernosť ideálom a presvedčeniam mnohí považujú za minulosť. Preto počuť z jej úst a vidieť z jej života vernosť svojmu srdcu, Bohu, iným, je viac než povzbudivé.
Prijatie a služba. Toto ju vystihuje tiež. Tá veľkosť ženského srdca sa krásne prejavuje v jej prijímajúcej láske voči svojmu priateľovi, jej spolužiakom, drahým... Ako dar v drobnostiach, v službe (o tom by sa dalo veľa písať...), ale hlavne v tom, kým je. Prijímajúca a slúžiaca.
Tvorivosť a hĺbka. Krásne spojenie. Niekedy však veľmi ťažké. Môže si pýtať viac, než sme schopní dať... Niekedy bolesť, neistotu, nepokoj... Ona však pomaly a verne tvorí to, čo zostáva. Hudba, kreslenie a iné... vyjadrujú vnútornú krásu, ktorú v sebe našla...
Nebo. To sú šťastní ľudia. Šťastní, lebo našli seba samých ako milovaných a nemusia sa už báť. Ničoho a ani nikoho. Toto sníva s nami dobrý Boh. Aj v týchto dňoch, keď tak viac myslíme na svojich drahých, ktorí už tu nie sú... Byť darom pre tých okolo nás. Ďakujem Ti, drahá mladá priateľka, že si týmto darom.
Verím v mladých. Verím v nebo. Verím v To dobré v každom človeku.
