Ráno to bola svätá omša. Volám ju Udalosť Srdca. Verím, že je to Prameň lásky a pokoja. Po nej sme mali spolu s našimi troma animátormi prípravu na prvé sväté prijímanie s deťmi z nášho sídliska. Je v nich toľko radosti a túžby po krásnom živote. A som rád, že vždy odchádzajú s úsmevom.
Po skončení prípravy som išiel krstiť jedného malého Marka. Tá radosť v tvári jeho rodičov a príbuzných a vzájomné povzbudenie sa k láske... "Ty si náš milovaný syn."
Sobášny obrad u nás v kostole. Dvaja mladí, ktorí v živote zažili aj odvhrnutie, aj dno, aj porážky, aj... a predsa túžia stále po láske. Bolo krásne vidieť ich ako veria v to, že láska je rečou ich šťastia a že oni môžu byť spolu šťastní. Veľmi som sa z nich tešil. Spýtal som sa ich, čo si na sebe cenia. A tie ich vyjadrenia boli pretkané úctou a vďakou jeden za druhého. Po sobášnom obrade sme sa spolu vybrali na hostinu. Lenže skôr akoby sme si sadli za stôl, telefonát: "Mohol by si ísť prosím zaopatriť jedného muža?" A tak len čo som požehnal jedlo a hostí na svadbe, sadli sme do auta a išli. Zobrali sme si potrebné, ale tam, kde sme prišli, bolo už neskoro... Starý pán už bol mŕtvy. Lenže udelil som mu aspoň pomazanie, ktoré je možné. Aspoň takto... Dobrý Boh a jeho milosrdenstvo sú väčšie ako naše prehry... Krásne boli slová jeho pani, ktorá sa o neho deväť rokov starala po jeho infarkte: "Nikdy mi nepovedal zlé slovo." Verím, že už je Doma.
Na svadobnej hostine bolo mnoho krásnych podelení a rozhovorov bez toho, aby sme hľadali na sebe niečo negatívne a to, čo nás rozdeľuje, skôr naopak. Krásne chvíle. Po nej hokej s mladými v jednom našom obľúbenom bare a rozhovory s nimi cez prestávky. "Podstatou života je byť šťastný a dávať to ďalej.", hovorí mi jeden mladý muž cez druhú prestávku a o chvíľu dodáva "je to v maličkostiach..."
A nakoniec ešte večer spoveď spolubrata kňaza...
Je to tajomstvo. Verím, že krásne. Verím, že v každý deň môžem vykonať niečo, čo vleje troška svetla a úsmevu do životov ľudí okolo mňa. A za to Ti dobrý Bože ďakujem... Za malého Marka, ktorý prekročil hranice tohto nášho sveta. Za Janku a Andreja, ktorí sa rozhodli v ňom kráčať spoločne. A aj za pána Gustáva, ktorého si si z tohto sveta zobral k sebe Domov... A aj za toľkých a toľké...
Majte krásne a šťastné dni v rámci tých možností, ktoré sú vám dané. S úctou, spolucestujúci... salezián, kňaz.
