"Nemáte, prosím cígu, dal by som za ňu aj život." Jeho prvé slová, keď nás uvidel. Jasne, ponúkli sme ho. Ba, zobrali sme ho aj do mesta. Teda na jednu pumpu, kamarát si išiel totiž dať umyť auto. Pár slov v aute, len tak. "Včera som to prehnal, je to asi na mne vidno, však?" Bolo...
Zastavili sme teda na tej pumpe. Kamarát dal auto do umývania, čo trvalo trocha dlhšie a my sme tam zostali dvaja. Hneď sa vybral "splatiť svoj dlh". Pivo a jedna k tomu. A potykanie si. A pár slov o ňom. V jeho očiach som čítal kilá bolesti, smútku. Rozprával. Bolo by to na dlhé písanie. Možno pravdivé, možno zbytočné, ale na to tu nie som, aby som niekoho súdil, skôr počúval. Prišli sme aj k téme Boh... "Boh je pamätlivý a trpezlivý." Toto ma dosť dojalo. A potom to jeho neustále uisťovanie sa o tom, že nie je zlý, že nie je zlý, že nie je zlý... Koľkí a koľké túžia práve toto počuť... "Ty nie si zlý."
Rozišli sme sa. Jožo išiel svojou cestou a my dvaja tiež. Myslím, že všetci sme už boli troška iní. Iní. Možno viac veriaci v to dobré a pekné v sebe. Prajem vám, aby ste to v sebe skúšali odkrývať aj tieto dni. +
