Asi najsilnejšie to bolo, keď prišiel za mnou jeden mladý muž, sympatický a veselý a hovorí mi, že v týchto dňoch mu zomreli až traja jeho príbuzní. A poslednou z nich bola jeho sesternica, Lucia.
"Bolo to nečakané. Mala síce vysoký cukor, ale žila šťastne, veselo, naplno a pre iných." Hovorí mi po jej pohrebe, na ktorom bolo mnoho ľudí, plaču, ale i nádeje. "Milovala nočné jazdy. Pamätám si, že keď som bol u nich, veľmi som chcel ísť na jeden koncert, ale nemal som ako. Ona bola ochotná mi pomôcť. Mala veľké, srdce, milovala, slúžila, starala sa o svojich drahých..." Silné slová. Anjel už tu, tak verím, že aj anjel v nebi... "Keby som mal aspoň troška z nej, tak by som bol skvelým človekom." Silné slová, úprimné a poctivé...
To bola ona. Dievča, ktoré som nepoznal, ale z tých pár slov o nej, som pochopil, že to bola skutočne Žena. Že tu bola, že hoci trpela, nesťažovala si, neubližovala iným a nehľadala na nich to zlé, ale práve naopak, verila v Boha, v dobro, v človeka, v hodnotu služby a lásky. Verím, že teraz už na svojich drahých dáva pozor tam zhora...
