Obidva sa udiali vo vlaku. Obidva spája ťažkosť osudu a napriek tomu túžba žiť čo najlepšie. Obidva spája dobrota a veľkodušnosť a oba sa udial v krátkom časovom slede. Nech sa páči. :)
Prvé stretnutie bolo v stredu ráno. Cestoval som do P. a sadol som si do druhého vagóna. Všimol som si ich,mamu, dcéru a ich kamaráta, ale chcel som sa im vyhnúť, tak som si sadol "hlbšie" a pokojne si čítal román od Ivana Šmeljova A hudba hrá. Príbeh o čašníkovi, jeho osude, boji o šťastie, o rodinu... o zmysel života. Krásne dielo. Vystupovali sme. Vtedy pribehla ku mne jedna z nich, tá najmladšia a hovorí: "Budem mať meniny. To je pre Vás." Nevedel som čo povedať. Ani som nezagratuloval. Len vo mne zostala vďačnosť a obdiv. Ten keksík som si odložil a dnes putoval ďalej. Krásne svedectvo dobroty srdca!
Druhý sa stal včera. Opäť som si čítal teraz román od Zinovija Jurijeva Kassandrina ruka, príbeh z minulosti i budúcnosti o tom kým je a kým môže byť človek a či vie a môže meniť osud a dejiny. Vtedy ku mne pristúpila pani vo vlaku na stanici v P. a vraví mi:"Mohli by ste mi, prosím pomôcť?" Potrebovala naložiť vozík a kufor. Mala manžela, ktorý mal veľké ťažkosti s chôdzou. Pomohol som. Prišla opäť a podala mi čaj zabalený v obale s malou sovičkou z dreva. "Ďakujem Vám. Pomohli ste mi." Nemal som slov.Toľká dobrota a veľkodušnosť srdca!
Začal Advent a som rád, že som hneď na úvod dostal tieto krásne dary. Takýchto vzácnych ľudí. Ďakujem za nich i za mnohých iných. Prajem i vám podobné stretnutia a veľa pokoja a lásky v duši.
