„Pred krátkym časom mi volal spolubrat zo Z., že či mám u nás nejakých mladých a či by sme neprišli ku ním, že organizuje spolu s kňazom z K. niečo pre mladých, aby sa mohli stretnúť, porozprávať, modliť, zabaviť sa. Veľmi ma to potešilo.“
Boli tam, traja kňazi a tridsať mladých. Bolo to skvelé a rozhodli sa pokračovať aj o mesiac a rozhodli sa zavolať aj iných kňazov a iných mladých.
„Kedysi som bol veľmi utiahnutý, ale potom som sa rozhodol robiť niečo pre druhých. Bavila ma hudba a tak som začal robiť zábavy, diskotéky, karnevaly ako DJ. Mladým sa to páčilo a aj hľadajúci Boha mi fandili. Bola to skvelá skúsenosť. Hrali sme piesne pre mladých a vždy som sa im snažil vytvoriť prostredie prijatia, záujmu, radosti.“
Ďalší spolubrat, vzácny muž v službe iným...
A iní. Nie dokonalí, nie bez chýb, nie bez slabostí, ale s jedným podstatným presvedčením: byť tu v službe tým, ktorí ich potrebujú, ako Ježiš, ktorý si ich povolal bližšie k sebe.
Viem, že moje slová vám nemusia všetkým znieť príjemne a dobre, lebo aj my kňazi sme len ľudia a často krát sme viac plní seba a ako Boha. Ale takí tu sme a takí tu túžime byť pre vás, ako Ten, Ktorý si nás povolal...
Prajem vám pokoj a odvahu.
S úctou.
