Pokora.
Asi tak by som vystihol jeho postoj. V pokore a pravde si priznáva svoje omyly, hoci by mohol toľko rozprávať o svojich silných stránkach...
Spomína jeden príbeh o mužovi, ktorý chcel prísť na sv. spoveď. Dohodli sa na termíne, dal mu niečo, aby sa pripravil, ale tento muž zomrel... S pokorou hovorí o tom, ako ho to mrzí.
Pravdivosť.
V jeho postojoch nieto pýchy. Pri obede slúži, vstáva a zberá taniere, pripravuje mladých na prijatie krstu, sv. prijímania. Bez chvály. S pokorou.
Po jeho slovách pre nás – kde viac hovoril život sám ako jeho svedectvo – prichádza za ním druhý kňaz, tiež misionár, takmer deväťdesiatročný a hovorí jemu zrelému osemdesiatnikovi: „Gratulujem.“ Slová priateľa priateľovi. Slová mužov zamilovaných do Boha a celým srdcom i životom slúžiacim iným.
Čo iné dodať, ako len jedno „ďakujem“.
Pekný podvečer.
