Ďakujem Ti za pána starostu z jednej malej obce, ktorý mi svojím životom svedčil o ľudskej dobrote. Za to, že verí hodnotu dobrých úmyslov, ktoré spolupracujúc s toľkými pretavuje do činov... „Neveril som, že pre dobro sa dá nadchnúť až toľko ľudí...“, ktorý postavil dom, vychoval deti, majú aj adoptovanú dcérku z detského domova, ktorý sa snaží o spoluprácu s vedením obce... „Mávame obedy s pánom riaditeľom školy i s pánom farárom“, ktorý sa snaží každý deň využiť naplno a hlavne byť tu pre druhých: „to, čo mám navyše, nepatrí mne, ale iným...“ Na konci som mu išiel dať požehnanie a popri tom mi hovorí: „dlho som už nebol na spovedi, ale vždy mi Boh do cesty poslal ľudí, kňazov a dobre sme spolupracovali.“
Náš rozhovor skončil pozvaním na kávu u neho na úrade a dohadovaním sa o tom, že prídeme ku ním s naším divadlom.
Ďakujem Ti, za jedného otca, ktorý ako podnikateľ má sen, ktorý už začal realizovať, že vytvorí miesto, kde budú môcť prísť rodiny s deťmi, kde si budú môcť oddýchnuť, stráviť čas spolu...
Ďakujem Ti za Hanku, Anku, Beátku, Mareka, Mateja, Juraja a toľkých mladých, ktorí sa rozhodli aj dnešný deň prežiť ako dar a v službe iným... Sú mi veľmi veľkou radosťou.
Ďakujem Ti za pani, maminu dospelých detí, ktorá po svätej omši bez mnohých slov mi do ruky vkladá balíček cukríkov so slovami: „To je pre deti na svätú omšu.“ A potom ide k deťom, ktoré vidí v kostole a dáva im dačo sladké na zjedenie...
Čo k tomu dodať? Pán starosta mi hovoril jednu z prvých viet: „Vždy, keď som konal veci s dobrým úmyslom, dobre mi dopadli.“ Verím, že aj tieto moje slová vás potešia, naplnia radosťou a odhodlaním povedať a konať to „chcem“, ktoré mi opakoval otec rodiny snívajúci o mieste pre rodiny a ich šťastie...
Verím, že na tejto ceste nás vedie dobrý Boh.
Želám vám pekné dni, priatelia.
