V dnešnýchčítaniach sa stretáme s mnohými postojmi, ktoré naše srdcia, také častokrát uzavreté do seba prekvapuje Boh svojou veľkodušnosťou.
Už prvé čítanie náspozýva priblížiť sa k nemu a tešiť sa s krásnych darov, ktorýmichce napĺňať naše srdcia, unavené a sklesnuté. Aj žalm je potvrdením jehodobroty. A druhé čítanie? „Čo nás odlúči od Kristovej lásky?“ Je tootázka, ktorú si v hluku dní a povinností môžeme často krát klásťplní pochybností a strachov o seba, svojich blízkych, o svojuexistenciu a zmysel svojho života.
Pozrime sa však naevanjelium. Silný text.
Kristus vystupujena vysoký vrch. Vidí veľký zástup ľudí. Hľadajú ho. Pýtajú sa na neho. Ako ovcebez pastiera. Ako my, mnohokrát stratení na púšti svojho života. Taktocharakterizoval našu existenciu sv.otec Benedikt XVI. v Sydney. Sme na púšti a mnohí sa tam strácame.A tu prichádzame ako tí pod vrchom, na ktorom stojí Kristus, aby sme hopočúvali. Hľadáme ho. Túžime po ňom v hĺbke nášho srdca. A Ježiš?Jeho prvým postojom bol súcit, ktorý by mal byť jednou z našichcharakteristík. Jemnocit srdca, milosrdenstvo, trpezlivosť. Takto sa nás Ježišujíma. Nás, čo sme ho prišli hľadať, alebo sme v srdci objavili priestor,ktorý sa nedá zaplniť ničím iným, len ním. Slová o nádeji, o tom, čoprinesieme tomuto svetu, stratenému v konzume a blahobyte. Otázky sv.otca Benedikta XVI. v Sydney mladým ľuďom: „Čo zostane po vás? Čozanecháte tomuto svetu?“ Čo zanecháme my? A prichádza večer. Čas, keďsme unavení ako apoštoli, ako tí, čo počúvajú Krista s pozornosťou srdca.Sme hladní. Nielen duchovne, ale aj fyzicky. „Učiteľ, pošli ich do dedín, abysa išli najesť...“ Stačilo to duchovné, aby sme sa uspokojili, alebo pýtamečosi viac? „Vy im dajte jesť.“ Kto Pane, my? Unavení, sklesnutí, opustení...„Máme len päť chlebov a dveryby... to má stačiť?“ Ochota srdca. Otvorenosť. Odhodlanie dať sa do služby,vložiť sa do hry, sa cenia viac ako všetko ostatné. Kristus dopĺňa ostatné. Kristusrozmnožuje drobnú ochotu srdca. To málo. Kristus nasycuje, nie my. Kristus robízázrak a nám dáva milosť byť účastnými tohoto zázraku.
Dať málo Bohu, ale s úprimnosťou srdcaznačí dať veľa v Božích očiach. Dať veľa pre spásu svojej duše, pre spásunašich najbližších, členov našej rodiny, našich blízkych, pre spásu tohotosveta. Nech sa tento postoj otvorenosti stáva naším. Hoci náročný, ale predsalen postoj, ktorý z nás robí mužov a ženy nádeje. Nie tých, ktorý sazriekajú vecí, ale tých, ktorí sa cez zriekanie niečoho malého učia skutočnemilovať.
