Prvý z nich má zlaté ruky, ale predovšetkým srdce. Hrá na bicie. Skúša. Učí sa. Nevzdáva sa... Pred pár dňami mi jedna pani hovorila o tom, akí sú mladí zlí... Nedokážem v to uveriť. Nie. V to sa nedá uveriť. Jedným z príkladov je aj on, obyčajný mladý muž. Vždy ochotný slúžiť, pomôcť, obetovať sa... A pritom sa tak málo cení a trápi sa. Je v ňom tak veľa dobra. Potrebujú oporu, povzbudenie a nádej. A on ju aj dáva, napriek tomu, že nie vždy je to ideálne, vstáva a hrá. Hrá melódiu svojho života naplno a s láskou ku iným...
Druhé je dievča tu z nášho sídliska. Hudobníčka, speváčka, kreslí... Obetavé dievča. Má svoj netypický "dredatý" účes a na perách úsmev milovanej. Daruje svoj čas, učí mladších, má na starosti spevokol... A krásny vzťah s jedným talentovaným mladým mužom, ktorý "miluje" drum... Láska ich robí silnejšími a schopnejšími čeliť bolesti, zraneniam, trápeniam... Koľkí mladí takto zápasia. O lásku, o vieru, o nádej... Oni sa nevzdávajú. Kráčajú spolu vpred. S láskou za láskou...
Posledný z nich. Chlapec zo sídliska. Tiež hudobník. Spoznali sme sa "náhodou"... Nenápadný, a predsa výrazný. V čom? V odvahe, vo vstávaní, v zápase o to, čo za niečo stojí. Aj vo vzťahu so svojou priateľkou, trpezlivo a s odvahou kráčajú. Aké ľahké je sa poddať zlu, smútku, sklamaniu, strachu... Ale to nie je cesta! Cesta je len a len v láske... A v toto verí on, ona i oni spoločne...
Milí piatelia, prajem vám stálu nádej a pokoj srdca.
S úctou.
