Písmo:
A-
|
A+
Ako dieťa spína rúčky,
niekam Hore pozerajúc,
čaká azda na zázrak,
ako to však chápať?
Aj my, duše blúdiace
vesmírom strachu,
cez ulice miest
ku Tomu Hore ruky spíname
Prečo nádej padá?
Prach duše kalí?
Rany – tie krivé slová,
verše plné klamstiev
do nás i dnes padajú?
Ty – Tam Hore – vieš,
Ty vieš, to, čo my azda tušíme
v dušiach tých maličkých
Ty sám hovoríš
