Akurát sme sa vrátili s partiou mladých na bicykli z jednej akcie. Sedeli sme pred naším kostolíkom, ktorý sa občas aj na kostol podobá, keďže je to nová budova, nie všetkým to je až také jasné a vegetili. Rozprávali sme sa o tom čo sme spoločne prežili, pohodka... Vtedy sa pri nás objavili dvaja chalani. Rovesníci tej partie. Išli s prázdnou fľašou a mierili do nášho kostola. Možno sa chceli pomodliť, ale z jednej ich hlášky "vyzerá to ako reštika a je to kostol...", bolo pravdepodobné, že chcú asi čosi iné. Nuž tak som nabral v sebe odvahu a spýtal som sa ich, čo potrebujú. "Ale, pán farár, vody by ste nám nedali?" "No jasne chlapi. A čo hráte futbal?" , skúšal som nadviazať kontakt, aby sme neboli oni i ja v strese... "Ale hej." "A kto vyhráva? Lepší, či šťastnejší?" Opoveď si už veľmi nepamätám... Medzitým som im nabral našu nie až takú studenú vodu a rozlúčili sme sa.
Pekný moment. Oslovil ma. Aj my chodíme po svete a spoznávame nové miesta, tváre..., a predsa túžime po vode. Po čistej, pramenistej, osviežujúcej...
Želám pekný deň.
