Poberal som sa do lesa na pár chvíľ, keď ma neďaleko domu stretli deti z našej materskej škôlky s ich pani učiteľkami. "Chceli sme ísť ku vám, popriať vám vianočný vinš." Boli aj minulý rok. "Lenže u nás teraz nikto nie je doma." Každý z nás bol niekde preč. "To je škoda. A čo keby sme vám ho zapriali tu?" Pri hlavnej ceste na naše sídlisko. Medzi zvukom prechádzajúcich áut, pred zrakmi iných som zrazu na chvíľu odišiel tam, kde nie je nenávisť, výsmech, klamstvo a ponižovanie, ale kde vládne čistá, nežná, verná a krásna láska...
"Rolničky..." To bola ich prvá pieseň. Spievali ju. Malé deti. Občas tak zaujate sledovali prechádzajúce auto, či iný jav s výkrikmi "Aha, pozrite!" A do toho tie "rolničky"... Kto im dal hlas? A potom pani učiteľka vyhlásila: "A teraz ešte milé deti zarecitujeme adventnú básničku." A všetky deti ako na povel začali recitovať. Na ich drobných rúčkach si vyratúvali štyri týždne a keď prišiel na rad ten posledný, tak prišlo aj tvrdenie s narodením Ježiška. Ich oči boli naplnené šťastím. Myslím, že v tej chvíli sa prenášalo aj tam na nás dospelých...
Prajem vám krásne chvíle adventné i tie vianočné, aby malý Ježiško v jasličkách navštívíl aj vaše srdcia a naplnil vás svojou dobrotou a láskou. Majte krásne dni, milí priatelia.
