Mladý muž. Skvelý športovec. Vo svojej disciplíne sa na Slovensku radí medzi najlepších. Je vytrvalý. Tento rok ho opustila priateľka. Nedal sa zlomiť. Trénuje, učí sa a toto leto ide opäť ako animátor – dobrovoľník na jeden tábor. Pýta si hry a vo fejsbukovskom rozhovore mi nakoniec hovorí: „vieš, tak veľmi sa teším na to, ako tie deti budú mať radosť, ako sa budú tešiť...“
Skvelý futbalista. Práve sa dostal do klubu, kde ho čaká kariéra. Ide tam aj študovať. Modlí sa a slúži svojím mladším súrodencom. Cez fejsbuk mi hovorí: „pýtal som sa Boha, čo odo mňa chce, potom som sa rozhodol. Verím, že správne.“
Dvaja mladí, chlapec a dievča. Plní ohňa a blázniví. Navonok sa javia ako nezodpovední a takmer bez náznakov rozmýšľania, či hĺbky. Opak je pravdou. Bojujú o svojich drahých, hoci ich to stojí tak veľa. Sú vysmievaní, považovaní za menejcenných a hlúpych, a predsa popri brigáde dokážu venovať kúsok svojho času aj núdznejším od nich...
Mohol by som pokračovať. Mohol by som písať, kričať i hovoriť, že to má cenu, aby som vás presvedčil o tom, ako sú vzácni a drahí. Mohol by som... Jedno však môžem, musím a chcem robiť už teraz, veriť v nich.
S úctou.
