Čo robí človeka skutočne človekom? Čo Ťa robí človekom? Čo? Mnoho času trávim s mladými. Bežne je to tak okolo dvanásť hodín denne. Poznám ich sny. Poznám ich príbehy. Poznám ich zranenia, ich pády, ich sklamania, ich priateľov, ich túžby... Stali sa mi rodinou. Sú mi viac než drahí. A aj preto tento dosť osobný blog.
Na stretku sme vytiahli tému referenda. Priznám sa, nepresviedčal som nikoho. Nemám rád spory a pri tejto téme som ich v spoločnosti cítil. Ale po tom, čo som objavil včera som už nemohol byť ľahostajný. Po tom, ako som s viacerých zdrojov videl ako sa štát "stará s láskou a nehou o svojich občanov" mi prišlo do plaču, do strašného smútku z toho koľko nevinných detí je LEGÁLNE kradnutých svojím rodičom a reálne PREDÁVANÝCH tým, ktorí si ich kúpia ako kus nábytku do svojho života bez lásky a nehy a aké je "jednoduché" k dieťaťu prísť. Aký "skvelý" systém sme si vymysleli na to, aby sme v sebe zabili ľudskosť, vzájomnú úctu. Akí sme dokonalí v poslušnosti voči štátu, ktorý nás oberá o to najdrahšie. O nádej. Ako je to vôbec možné?
O tomto sme sa bavili. S nimi. Vedia sa pomodliť zdravas a možno otče náš, občas prídu i na omšu. Občas robia hlúposti, občas sú smutní. Občas... Sú mi veľmi drahí. Voči tomuto neboli ľahostajní, voči faktom krutosti sa nedá byť ľahostajný a tváriť sa, že sa ma to netýka. Toto by bolo viac než zlé. A toto, milí priatelia, toto, čo sa chystá je čisté zlo. Tu nie je možnosť dobra.
Preto ako kňaz, ale predovšetkým ako človek píšem v sobotu 3X áno.
Áno človeku. Ale nie tomu, ktorý Ťa vlastní (a netvárme sa, že nie sme v rukách niekoľkých), ale Tebe, ktorý túžiš po živote nie v strachu, ale vo vzájomnej úcte a radosti.
Áno deťom a mladým. Nemôžem byť ľahostajný voči tomu, čo na nich mašinéria zla chystá a s akou premyslenosťou to na nich pripravuje.
Áno sebe. Nech to dopadne akokoľvek, verím a som presvedčený, že som žil podľa svojho svedomia a v pravde že som snažil o dobro.
Nebudem čítať diskusiu. Väčšinou je plná nenávistných reakcií. Ale rád si prečítam osobnú správu a budem ochotne diskutovať. Nie presviedčať, ale vysvetľovať svoje prečo.
S úctou. +
