Nad tým nádherným miestom sa nachádza jeden starý kostolík. Išli sme sa k nemu pozrieť. Pýtali sme sa na cestu jedného páriku v zrelom veku. Ukázali nám cestu, posedeli, zapálili, pomodlili, popozerali tú nádheru a chceli sme ísť naspäť na festival, kde to "roztáčal" Martin Geišberg, ale skončilo to "troška" inak...
"Nezastavíte sa na pohár vínka?" Takto to celé začalo. Ten pár, ktorý nám poradil cestu nás pozval ku sebe na chatku, z ktorej sme mali nádherný výhľad a aj zvuk, čiže koncert nám neušiel :). Sedeli sme tam a bavili sa o všeličom možnom, o čom sa len ľudia baviť vedia. Medzitým nám nosili jedlo, ako vzácnym hosťom, starali sa o nás, počúvali, rozprávali, spomínali... Manžel so svojou írečitou slovenčinou typu "zlieho a dobrieho" a "akô či takô" a manželka s vľúdnosťou vzácnej ženy... Ako čas plynul, tak sa rozhovorili ešte väčšmi a ešte viac o sebe... Martin Geišberg dohral a začala Katarína Malíková so svojimi podmanivými tónmi a oni rozprávali, teda teraz už viac on...
"Bol som tvrdým chlapom. Báli sa ma. Mal som rešpekt pred všetkými. Mali ma radi, keď som chodil na futbal, tak som s kamarátmi hnal našich dopredu. Pracoval som v mlyne a mal som ťažký život. Občas som si potreboval vypiť. Ale vtedy som pil od rána do večera až do nemoty. Takmer ma to priviedlo do hrobu." Jeho manželka počúvala spolu s nami. Bez výčitiek, bez výsmechu, bez irónie, s nehou milujúcej... "A takto to šlo roky. Bol som dobrým, zastal som prácu, ale občas som pil ako blázon... Až pokým sa moja mama neocitla na smrteľnom lôžku. Upadla do kómy, ale ja aj vtedy som pil. Prišla za mnou sestra s tým, že moja mama odchádza. A ja? Cítil som sa strašne. Šiel som za mamou. Už nevládala nič, len ležala. Ale vtedy nakrátko otvorila oči a ja som v sebe cítil jednu túžbu. Kiežby som Ti moja mamina mohol prisľúbiť, že s tým prestanem. Na malú chvíľočku otvorila oči. Od toho dňa som už nikdy nepil. Nikdy, ani raz. Verím, že je to zásluha jej modlitieb."
Mohol by som pokračovať ďalej. O nich, o ich láske, ktorú bolo cítiť, o ich deťoch, ktoré ľúbia, o dedine, v ktorej žijú, o vinohrade, o ktorý sa starajú a o mnohom inom, ale myslím, že už viac netreba...
Pokoj s vami.
