Chystáme u nás cez jarné prázdniny tábor pre deti. Máme veľa mladých ochotných slúžiť a pomáhať iným prežiť krajšie dni. Už to čoskoro vypukne. Dnes sme boli u nás v meste na troch základných školách, aby sme oslovili deti, ponúkli im program a taktiež aj rodičom podali pomocnú ruku počas prázdnin, aby nemuseli mať starosť o deti. Boli sme viacerí. Chlapci, dievčence, čo kedysi prešli tábor ako účastníci dnes s radosťou a nadšením im vlastným pozývali mladších. Niečo krásne a povzbudivé. Realita dobra, ktoré má svoje čaro.
Boli sme na jednej škole, keď nás pozdravili jeden chlapec a dievča. Jakub a Majka. Veľmi dobrí kamaráti. S malou dušou som ich poprosili, či by nám azda nepomohli... "Jasne." A už išli. Asi tri krát sa vrátili po prihlášky, aby mohli pokračovať v šírení dobra. Nemuseli. Mohli. Nemuseli, ale chceli.
Cez tábor dávame ako jedlo deťom rožky s džemom. Keď sme im toto povedali v jednej triede, neprišlo žiadne "fúj" alebo iná takáto reakcia, ale radosť a chuť prísť a zažiť niečo viac... Mal som radosť z tých, ktorí nám otvorili dvere, prijali nás, z tých, ktorí slúžili, z tých, ktorí sa rozhodli venovať čas tejto myšlienke i zo všetkých, ktorí dnes, zajtra, v sobotu i v nedeľu budú makať na tom, aby od pondelka deti mohli zažiť kúsok neba. Vznešená myšlienka i činnosť.
Ďakujem Ti za nich. Verím, že každý z nás môže vo svojom prostredí zanechať stopu dobra.
S úctou. +
