Našiel som včera u nás na fare jeden slamený klobúk a jeden malý štýlový bicyklík a spravil som jedno rozhodnutie. Spravím troška zo seba blázna, aby som potešil aspoň niektorých... A dobrý Boh mi začal do cesty zaujímavých mladých ľudí...
Martin, budúci herec, pokecali sme o raste a dozrievaní...
Chlapci na basketbalovom ihrisku, kde som mohol blahoželať Jakubovi k dnešným narodkám, požičať Palimu bicykel a s Paťom sa troška „ponaťahovať“.
„Pozri aký veľký bublifuk“, hovorí mi malý Tomáš spolu s kamarátom Matúšom. A skutočne v ruke držia bublifuk, ktorý vyzerá ako policajný obušok, len s tým rozdielom, že vytvára obrovitánske bubliny veľké ako hlava...
Radka a Duda, kedysi som ich „vyhodil“ z nášho pastoračného centra za nejakú hlúposť a dosť ma stále škrelo a Peťo. Sedia vedľa seba. „Začíname tábor, nechceli by ste pomôcť ako pomocné animátorky a animátori?“, skúšam hádzať možný bod priblíženia sa... „No to by sa dalo...“ Srdce mi išlo vyskočiť od radosti z toho, že sa chcú otvárať životu...
„Hej Robo“, ani som si ho nevšimol, sedel pri malom obchodíku spolu s jednou dievčinou. Hľadajúci a úprimný Majo. „Podporte úbožiaka“ a nakláňam svoj (neukradnutý) klobúčik. Dievča mi hovorí: „Herrgott, šak ťa platí Cirkev.“ Zasmiali sme sa. Majo chce ísť tiež na tábor, pomôcť, zabudnúť na svoje trápenie, ožiť... Žiť.
A valím ďalej. Za tým blokom stretám Paliho s jednou dievčinou, volám ho na tábor a ide. Dievčatko sa volá Monika. O chvíľu sa tam zjavia budúci šiestaci Samo, Nikolas a Jakub. Sú to fiškusi ako sa patrí, ale sú to aj chlapci, ktorí sú veľmi úprimní. Spoločne si robíme žarty z animátoriek, čo idú okolo... „a teraz všetci spoločne: Pochválen...“ Zasmejeme sa, pozvem ich ku nám a idem ďalej.
Ďalšia zastávka skejtpark s kamarátom Lukášom... „Toto sme si sami namaľovali.“ Hrdo hovorí tento mladý muž s ružencom na prste. Bavíme sa o babách... Hovorím mu o tom, ako im nerozumiem... A on, skúsený a súcitný mladý muž hovorí o svojej skúsenosti vzťahu a o tom ako jej chce byť nablízku... „to treba cítiť“. Oceňujem to. Je skvelé stretnúť mladého muža, ktorý rozumie logike lásky, ktorá je v milujúcom srdci...
A žeby posledná zastávka? „Školník tam má slivky, sú skvelé...“, kričí mi Šimon... Dávam si len černice s chlapcami, pár slov... A potom sa stredoškolákom Šimonom. Hĺbka v očiach, hĺbka v slovách, nádej... Túžba myslieť pozitívne a vidieť dobro. Potešilo ma to...
Klobúk som vrátil, bicykel tiež, čas sa pominul, prišiel večer a ja som bol šťastný z daru týchto krásnych mladých ľudí, ktorí uprostred strachu, klamstva a povrchnosti chcú mať svoju tvár i srdce...
Ďakujem Ti za všetko, dobrý Bože.
