Mladý muž. Veľmi šikovný gitarista, ale hlavne veľmi vzácny človek. Prichádza za mnou a hovorí mi „chcel by som spraviť pre svojich spolužiakov jeden pekný večer, ideme na chatu na školský výlet a nechcem, aby tam bol len alkohol... Záleží mi na nich.“ Dohadujeme sa na hrách. Na tom, ako to spraviť... Ale hlavne to prečo je podstatné... A to prečo je v láske ku ním, ktorú čerpá z prameňa lásky, ktorý je v Bohu.
Chlapci basketbalisti. Chodia ku nám. Zahráme si. Pred pár dňami sme sa rozprávali o jednom ich spolužiakovi „nie je v dobrej partii. Odkedy sa mu rozišli rodičia, to nie je dobré...“ Včera už ho zavolali na basket ku nám, do pastoračného centra. To je gesto tak konkrétneho a silného dobra! Ďakujem chlapci...
Chlapec. Pubertiak. Vidí ma ako si pozerám oblohu a hovorí mi „dnes je veľmi pekná, však. Aj ja sa občas do nej zapozerám...“ Verím, že v nej vidí odraz svojich túžob po šťastnom a krásnom živote. Veď prečo by sme tu inak boli? Máme byť šťastní a verím, že dobrý Boh nám chce byť pri tom nablízku.
S úctou.
