Pamätám si Vaše slová zastreté oblakom smútku, únavy, a predsa nie sklamania alebo znechutenia, ale práve naopak odvahy a túžby ísť a dávať svoje srdce pre iných...
Pamätám na Vaše pocity z víťazstiev iných, kde niekedy v nás môžu znieť tóny melanchólie, predsa však vo Vás nebolo sklamanie, závisť, hnev, ale radosť z ich radosti...
A nakoniec pamätám si Váš záujem o tých, ktorí majú rodičov, ktorí trpia vnútri a ich bolesť tak páli ich deti... slová znejúce záujmom a túžbou pomôcť...
Som rád, že Vás poznám a som rád, že môžem byť jedným z tých, ktorí stoja na Vašej strane. Strane lásky, dobra, viery v dobrotu srdca i napriek jeho krehkosti...
Želám pekné a pokojné dni.






