Bolo to takmer na konci všetkého. Do našej malej telocvične sa okrem pódia, technikov, ozvučenia zmestilo zhruba 500 mladých. Všetci sme sa tešili z tejto nádhernej atmosféry, nad ktorou sa vznášala láska v šate zaľubenosti a zamilovania. Sedeli sme a čakali na posledný koncert a v tom...
Zostali sme v tme. Takmer 500 mladých stiesnených jeden pri druhom v malej telocvični sedelo v tme. Chaos, panika, strach, hnev? NIE!!! Vôbec nie. Práve naopak, spontánny potlesk, úsmevy a vôbec, vôbec žiaden nepokoj. Potlesk, ktorý tvoril rytmus srdca. Sŕdc... Na pódium vtedy vyšiel líder jednej gospelovej kapely s gitarou v ruke. Keď však počul ten rytmus v prítmí vnímal tváre mladých zaľúbených, odložil ju a pridal sa k ním. Gospelovou starou opakovačkou začal... A my spolu s ním. Najkrajšia pieseň zaľúbenosti toho večera. Ako ju končil slovami : Kriste, ty si alfa i omega a schádzal z pódia, zažali sa svetlá.
Náhoda, haluz, sranda, fanatizmus, bláznovstvo, pýcha... čo ešte, je to málo, pridajte si ak chcete aj iné, pre mňa a nielen pre mňa - mladého neskúseného kňaza, pre tých dvoch zaľúbených, ktorí boli pri tom od začiatku, pre kňaza - správcu farnosti, ktorí túto púť Zaľúbených podporil a pre tých viac ako 200 párov to bolo čosi viac. KTOSI VIAC.
Pekný februárový deň.
viac info o púti: http://zalubeni.blogspot.com/
