Starší pán.
Jeho vnuk je skvelý futbalista. Začal hrávať za klub z prvej ligy. Každý utorok a štvrtok ho vozí viac ako 200 kilometrov na tréningy. Má z neho radosť, ale leží mu na srdci... „Mohol by prísť ku Vám na spoveď? Záleží mi na ňom.“ Starší pán, ktorý vie, čo je dôležité, ale vie aj čo je podstatné. „Dalo by sa?“ Dohodli sme sa, skvelého futbalistu Samka čakám. Zahráme futbalík, poriešime sviatosť zmierenia a som presvedčený, že bude o niekoľko šťastnejších ľudí na svete viac...
Malý piatak.
Zdalo by sa, že to je obyčajný sídliskový chlapec. Hrá skvele stolný tenis, pri futbale je super obranca. Miništruje, chodí ku nám, do nášho centra. „Starám sa o nich, aby zlo nad nimi nezvíťazilo.“ „Si taký anjel medzi nimi, nie je to ťažké?“ „Mám ich rád.“ Jeho slová z nášho utorkového rozhovoru. Svedectvo života mladého veľmi šikovného chlapca, ktorý pochopil to podstatné a Boh ho svojou láskou vedie životom... Príklad i pre mňa.
Mladý muž.
Otec rodiny, manžel, muž, syn, priateľ, ale predovšetkým ten, ktorý má rád. Má malý dom, ktorý treba opravovať, staručké auto, chorú maminu, nestálu prácu, ale nestrácajúcu nádej, vieru a hlavne lásku. „Pán Božko vie.“ Zhruba toto mi povedal, keď sme sa lúčili, vkladajúc mu ruženec od priateľa do rúk. Spokojný, šťastný. Boh prežaruje jeho temnoty a on sa nebojí, lebo Boh ho vedie...
Priatelia, želám vám pekné dni. Dni naplnené nádejou, že láska je silnejšia ako smrť. Nebojte sa.
