Bolo po búrke a pred ďalšou. Nad naším mestečkom na konci sveta, kde sa stretajú pieskové pláne s nedozernými lesmi plnými borovíc a hríbov sa to stalo... Zvláštne, že práve u nás. Tu. V tomto mieste, kde je občas príliš veľa ľudí a občas úplne prázdno. Prišla...
Krásna. Pre nás. Ako dar. Spolu s prenikajúcim slnkom spoza mrakov pošepkala: "ver, dúfaj, má to zmysel" Tie naše drobné boje vo svete plnom veľkých bojov. Majú cenu. Má cenu aj dnešný deň so svojimi chvíľami.
Aj Tvoj deň má v sebe zrnká nádeje. Odkrývaj ich. Sú tam.
Skús.






